Cesta do Kolumbie bola pre mňa taký malý splnený sen. Už od skorých začiatkov mojej zlatníckej cesty, sa smaragdy stali jedným z mojich najobľúbenejších drahokamov pre prácu so šperkami. Kam inam by som si mohol viac priať zaletieť ako práve do Kolumbie, kde sa ťažia jedny z najkrajších a najcennejších smaragdov na svete. Lenže Kolumbia a konkrétne oblasti nálezísk smaragdov nefunguje úplne rovnako, ako keď sa chystáte na dovolenku do Chorvátska. Musel som si tento sen nechať uložený v šuplíku s myšlienkou „snáď, niekedy, možno raz…“

A s tým snáď, niekedy, možno, sa to stalo oveľa skôr, než by ma kedy napadlo. Jedného dňa mi volalo neznáme číslo, ozval sa pán s tým, že mi chce ukázať smaragdy, ktoré som vraj tu v Česku nevidel. To vo mne vyvolalo veľký záujem a stretol som sa týmto neznámym pánom na benzínovej pumpe v Holešoviciach. Pri káve z automatu za 50 CZK predo mňa vytiahol platičko smaragdov, tak nádherné farby, že mi hneď bolo jasný, že je to úplne niečo iné ako som doteraz stretával. Veľmi rýchlo sme došli k názoru, že máme obaja rovnaký zápal pre smaragdy a bolo mi ponúknuté, či s ním nechcem letieť do Kolumbie, pozrieť sa priamo do smaragdových baní. Tieto miesta sú extrémne strážené a pokiaľ nemáte pozvanie priamo od majiteľa dole, nedostanete sa tam. Dnes už vám môžem prezradiť jeho meno, volá sa Jura Liška a myslím si, že je to jeden z mála ľudí, čo smaragdom naozaj veľmi dobre rozumie a dodnes sme priateľmi.

Cesta bola neskutočne dlhá. Leteli sme najskôr z Prahy do Amsterdamu, odkiaľ sme pokračovali ďalej do Bogoty. Kto ma sleduje dlhšie, určite vie, ako mám rád leteckú dopravu a ako som si to teda naozaj (ne)užíval. Po prílete do Bogoty ma prekvapil redší vzduch a smog, pretože Bogota leží v nadmorskej výške 2640 m.n.m. a na to si musí človek chvíľočku zvyknúť.

Prvý večer nás pozvala pani Krausová na večeru (sestra moderátora Krausa) a povedala nám, ako sa ako mladá odsťahovala do Bogoty a čo všetko tam zažila. V Bogote som strávil pár dní a potom sme sa presunuli jeepom do oblasti smaragdových baní. Išli sme skoro celý deň po šialených cestách, pretože miestami idete iba po hline alebo skale.

Večer sme dorazili do malej dedinky uprostred nádhernej zelenej prírody a ja som razom vedel, že som na mieste, kde sa ťažia smaragdy. Domy v dedine mali málokedy okná, skôr to boli búdy z plechu bez okien a dverí. Večer nás miestny starosta (asi) pozval k sebe domov na pivo, kam sa zišla na nás pozrieť celá dedina a ukázali nám nádherné ustajnené kone. Tie stajne boli najlepšie budovy v celej dedine. Posadili ma na nádherného koňa a vozili ma na povrázku po dedine ako v cirkuse. Bolo to prvýkrát, čo som sedel na koni.

Ráno sme sa išli pozrieť na miestne trhovisko Chakaro, o ktorom písal New York Times, že je jedno z najnebezpečnejších miest v tejto oblasti. Išlo o menší plácek ušliapaný z hliny uprostred jungle s pár plechovými búdami. Stretávali sa tu miestni, ktorí sa snažili predávať smaragdy, ktoré mali kto vie odkiaľ.

V Kolumbii nakupujete všetko za hotovosť a môj obsah batohu ma tu uprostred toho plácku obklopený miestnymi činil vyložene pokojným, preto sme sa veľmi rýchlo rozhodli presunúť do smaragdových baní. Oproti ostatným baniam, kde som bol, ma tu prekvapilo, aká malinká diera vykopaná do hory to bola. Na začiatku nám rozdali helmy, dodnes neviem prečo, pretože bezpečnostné podmienky v tých baniach sú na takej hroznej úrovni, že tie helmy nám boli úplne k ničomu.

Zo začiatku bolo pri vchode aspoň pár trámov na spevnenie, ale čím idete hlbšie, tým všetko bolo menšie a podperných trámov ubúdalo. To v akých podmienkach tam robotníci pracujú si nedokážete ani predstaviť. Všade tiekla a presakovala voda. Nedalo sa tam skoro dýchať a bolo tam skutočne šialené teplo. V tej chvíli vidíte, aká je to extrémne náročná a nebezpečná práca. Keď sa spoznáte s tými ľuďmi, ktorí tie smaragdy v týchto podmienkach ťažia, dostanete úplne iný pohľad na prácu s týmito kameňmi. Získal som oveľa väčší rešpekt a pokoru na prácu s nimi.

V bani som zažil aj niekoľko nepríjemných situácií. Jednou z nich bol moment, kedy mi prišli povedať nech si sadnem na zem, otvorím pusu, pretože sme narazili na tvrdú horninu, ktorú potrebujú odpáliť trhavinou. Boli sme v tých metrových tuneloch, museli sedieť na zemi, pretože hore odchádza jed z tej výbušniny a všetci sme mali otvorenú pusu, pretože pri tom tlaku hrozilo popraskanie ušných bubienkov. Modlil som sa, aby nás to nezasypalo, pretože práve v tomto mieste bol mesiac späť zával ľudí a zomrelo tam sedem ľudí. Je to obrovský zážitok, ale v tej chvíli som si zároveň hovoril, stojí mi to za to?

Zažil som tu skutočne veľa. Naučil som sa jazdiť na koňoch, a jazdiť v tak krásnej prírode, korytami riek a klusať po nádherných pastvinách bolo úplne výnimočné. Tiež som tu nakúpil jedny z prvých úplne fanstastických smaragdov z oblasti Muzo, ktoré som po návrate do ČR okamžite použil do krásnych súprav šperkov pre mojich klientov a tieto kamene boli okamžite preč.

Vybudoval som si tu aj dobré kontakty a vďaka tomu som schopný ponúknuť našim klientom úplne nádherné a vzácne kúsky práve z týchto oblastí, v ktorých sa ťažia smaragdy, ktoré nemajú svoju farbou a kvalitou vo svete konkurenciu. Pokiaľ by ste mali aj vy záujem o jedinečný šperk so smaragdmi z týchto oblastí, neváhajte nás kontaktovať a  spoločne niečo vymyslíme.

3.4.2023